Na mieste bývalého židovského cintorína v Modre bola roku 1999 osadená pamätná tabuľa. Posledný zachovaný náhrobný kameň pripomína jeho pohnutú históriu. Počas 2. svetovej vojny boli modranskí židia vyvezení do fašistických koncentračných táborov, kde takmer všetci zahynuli, vrátili sa len niektorí. V roku 1960 bola v Modre už len jedna židovská rodina, ktorá sa starala o udržiavanie hrobov na cintoríne.

Socha svätého Jána Nepomuckého bola pravdepodobne aj v Modre pôvodne umiestnená pri potoku. Dnes je situovaná pri rímskokatolíckom kostole svätého Štefana kráľa v Modre. Svätý Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach. Jeho vyobrazenia možno nájsť na rôznych miestach, predovšetkým na mostoch.

Meštiansky dom v Modre, v ktorom počas posledných piatich rokov svojho života býval Ľudovít Štúr. Roku 1924 bola na fasáde domu osadená bronzová pamätná tabuľa venovaná Ľudovítovi Štúrovi.

Renesančný meštiansky vinohradnícky dom patril v 19. storočí rodine Emreszovej. Po smrti manžela Karola Štúra sa sem presťahovala Rosina, rodená Emreszová, so svojimi siedmimi deťmi. Ľudovít Štúr tu prežil posledné tri týždne svojho života po svojom zranení. Roku 1956 tu bola sprístupnená Pamätná izba Ľudovíta Štúra. Dnes je Emreszovský dom sídlom SNM – Múzea Ľudovíta Štúra.

Budova evanjelického sirotinca bola slávnostne otvorená v máji roku 1913 podľa projektov architekta Dušana Jurkoviča, ktorý zakomponoval budovu sirotinca do stavby niekdajšieho mlyna.

Peniaze na stavbu sirotinca plynuli aj z celoslovenskej zbierky, ktorú podnecovali Pavel a Samuel Zochovci. Sirotinec bol postavený v jednoduchom štýle, od hlavného vchodu viedlo široké schodisko na poschodie, kde boli detské spálne. Roku 1951 prevzal správu budovy Generálny biskupský úrad evanjelickej cirkvi a. v. s bohosloveckou fakultou. Od roku 1964 bol niekdajší sirotinec internátom pre Strednú pedagogickú školu v Modre. Budova sirotinca bola navrátená evanjelickej cirkvi v Modre roku 1993.

Klasicistická budova bývalého evanjelického gymnázia bola postavená roku 1826 na mieste pôvodného gymnázia zo 17. storočia. V rokoch 1839 – 1846 tu pôsobil ako rektor starší brat Ľudovíta Štúra Karol Štúr. Po jeho odchode funkciu rektora gymnázia prevzal spisovateľ Janko Kalinčiak.

Modranské gymnázium bol veľmi vyhľadávané, lebo popri latinčine a nemčine sa študenti učili aj po slovensky. Gymnázium pre nedostatok finančných prostriedkov zaniklo roku 1870. Neskôr slúžila budova gymnázia potrebám základnej a materskej školy, v súčasnosti je takmer nevyužívaná. Na budove sa nachádzajú tri pamätné tabule.

Pôvodný objekt predstavujúci historizmus bol postavený roku 1902 spolu s mikve, rituálnym kúpeľom. Sakrálnu funkciu synagógy po druhej svetovej vojne nahradila výrobňa keramiky, kedy dochádza k jej prestavbe vybudovaním druhého podlažia. V súčasnosti objekt slúži ako súkromný ateliér.

Kamenné súsošie Golgoty je významným sakrálnym aj výtvarným dielom prezentujúcim neskoré baroko. Predstavuje ukrižovaného Ježiša Krista, postavy Panny Márie, sv. Jána Evanjelistu a sv. Márie Magdalény v nadživotných veľkostiach.

Budova starej evanjelickej fary je spojená s pôsobením Karola Štúra vo funkcii evanjelického kňaza v Modre v rokoch 1846-1851. V máji 1848 tu našiel útočisko jeho brat Ľudovít Štúr, ktorý sa tu ukrýval pred zatykačom, ktorý na neho vydala uhorská vláda.

Jednopodlažná klasicistická stavba s pôdorysom v tvare L postavená koncom 19. storočia. Ako farár a neskorší biskup západného dištriktu slovenskej evanjelickej cirkvi tu pôsobil v rokoch 1907 – 1927 Samuel Zoch. Stál pri zrode Československej republiky roku 1918.

Na fare v Modre skoncipoval základný text Martinskej deklarácie, ktorým sa slovenskí politici prihlásili k novému štátu. Samuel Zoch bol aj prvým bratislavským županom. Po ňom je pomenované známe rekreačné zariadenie na Piesku – Zochova chata. V rokoch 1928 – 1933 na modranskej fare pôsobil aj generálny biskup slovenskej evanjelickej cirkvi Dušan Fajnor. Ako mladý evanjelický kaplán tu v rokoch 1911 – 1912 pôsobil spisovateľ Martin Rázus.

Kláštor slúžiaci na výchovu rímskokatolíckych dievčat dal postaviť roku 1901 mestský opát Ľudovít Erney. Trnavské uršulínky tu roku 1903 založili Kláštor Rádu sv. Uršule. Jej personál viedol ľudovú školu, detskú opatrovňu, dievčenskú meštiansku školu a internát.

Kláštor bol roku 1950 skonfiškovaný štátom a roku 1951 boli sestry násilne odvezené do textilnej továrne v Hanušoviciach. Kláštor bol následne premenovaný na „charitný domov“, k jeho zrušeniu došlo v septembri 1952 a sestry boli prevezené do Jasova. Uršulínky sa do svojho kláštora vrátili až po roku 1990.

Rímskokatolícka kaplnka sv. Michala bola postavená v Modre – Kráľovej roku 1863.

Baroková rotundová stavba z r. 1760. Bola situovaná pri dnes už neexistujúcej Dolnej bráne a v blízkosti dnešnej katolíckej fary, ktorej slúžila na vykonávanie krstu. Kaplnka je vystavaná z tehál, jej kupolovitú strechu uzatvára malá vežička v tvare lucerny.

Baroková kaplnka z polovice 18. storočia je samostatnou drobnou stavbou situovanou na juhovýchodnom konci mesta.

Svojím výrazom dokladá spätosť s ľudovým cítením, má zaujímavý stupňovitý štít priečelia.

Základný kameň evanjelického a. v. kostola na Kráľovej bol položený roku 1868, napriek mnohým prekážkam bol kostol dostavaný roku 1875.

Budova kostola je postavená v historizujúcom slohu s prvkami románskeho slohu.

Postavený roku 1866 v klasicistickom slohu na mieste svojho staršieho predchodcu postaveného v rokoch 1696 – 1715. Vnútorný priestor kostola je trojloďový so svätyňou. Veža je stupňovitá, ukončuje ju malá vežička so strieškou, na vrchole s latinským krížom. Bočné časti kostola sú emporami členené na dve etáže, na zadnej empore je umiestnený organ.