O víne a ľuďoch.
A o Modre
Modranský rybník
Pamätník v chotárnej časti Modry Šnaudy, kde sa Ľudovít Štúr dňa 22. decembra 1855 nešťastne postrelil. Miesto bolo prvýkrát označené pomníkom v roku 1956 a obnovené bolo roku 1986. Vznikol areál, ktorému dominuje lipa s bielou mramorovou plochou pred pomníkom, na ktorom sa nachádza známy epigram Ľ. Štúra „Bílá snad si byla, když Modrou teď se nazýváš, černou, zdá se mi, než slouti mi ješte budeš.“
Miesto zranenia Ľudovíta Štúra
Pamätník v chotárnej časti Modry Šnaudy, kde sa Ľudovít Štúr dňa 22. decembra 1855 nešťastne postrelil. Miesto bolo prvýkrát označené pomníkom v roku 1956 a obnovené bolo roku 1986. Vznikol areál, ktorému dominuje lipa s bielou mramorovou plochou pred pomníkom, na ktorom sa nachádza známy epigram Ľ. Štúra „Bílá snad si byla, když Modrou teď se nazýváš, černou, zdá se mi, než slouti mi ješte budeš.“
Modranské oskoruše
Tri modranské oskoruše sú chránené od roku 2003. Tieto vzácne stromy sa týčia na kopci za mestskými hradbami a stoja v súčasnosti na súkromných pozemkoch. Najmenší strom, s obvodom kmeňa 254 cm, s priemerom koruny 12 metrov, má odhadovaný vek 150 rokov. Najväčší strom má obvod kmeňa 503 cm a odhadom viac ako 300 rokov. Patrí k najväčším oskorušiam v Európe.
Huncokársky cintorín
Huncokársky cintorín v miestnej časti Modry na Piesku je drevorubačským cintorínom. Vznikol pri osade nemeckých drevorubačov, tzv. huncokárov (skomolené nemecké slovo Holzhacker), ktorí sa v tejto časti Modry usadili v 18. storočí. Boli zručnými drevorubačmi, vysádzali však aj nové porasty lesa, zakladali rybníky, pálili drevené uhlie, či dorábali vápno. K osade, ktorá pozostávala z niekoľkých usadlostí, patrila aj kaplnka svätej Márie Magdalény.
