Medzinárodná všehochuť na jednom mieste. Či už máte chuť na poké, ázijské špeciality alebo slovenskú klasiku v modernom prevedení, reštaurácia je pre vás ideálna voľba. Nechýbajú chutné dezerty a víno od lokálnych vinárov z Modry.
Blue city nájdete priamo na námestí, v lete aj s vonkajšou terasou.
Roma je jedna z najstarších kaviarní a cukrární v Modre. V letnej sezóne ponúka aj zmrzlinu balkánskeho typu.
Či už máte chuť na poké, ázijské špeciality alebo slovenskú klasiku v modernom prevediení, reštaurácia je pre vás ideálna voľba.
Na mieste bývalého židovského cintorína v Modre bola roku 1999 osadená pamätná tabuľa. Posledný zachovaný náhrobný kameň pripomína jeho pohnutú históriu. Počas 2. svetovej vojny boli modranskí židia vyvezení do fašistických koncentračných táborov, kde takmer všetci zahynuli, vrátili sa len niektorí. V roku 1960 bola v Modre už len jedna židovská rodina, ktorá sa starala o udržiavanie hrobov na cintoríne.
Socha svätého Jána Nepomuckého bola pravdepodobne aj v Modre pôvodne umiestnená pri potoku. Dnes je situovaná pri rímskokatolíckom kostole svätého Štefana kráľa v Modre. Svätý Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach. Jeho vyobrazenia možno nájsť na rôznych miestach, predovšetkým na mostoch.
Meštiansky dom v Modre, v ktorom počas posledných piatich rokov svojho života býval Ľudovít Štúr. Roku 1924 bola na fasáde domu osadená bronzová pamätná tabuľa venovaná Ľudovítovi Štúrovi.
Renesančný meštiansky vinohradnícky dom patril v 19. storočí rodine Emreszovej. Po smrti manžela Karola Štúra sa sem presťahovala Rosina, rodená Emreszová, so svojimi siedmimi deťmi. Ľudovít Štúr tu prežil posledné tri týždne svojho života po svojom zranení. Roku 1956 tu bola sprístupnená Pamätná izba Ľudovíta Štúra. Dnes je Emreszovský dom sídlom SNM – Múzea Ľudovíta Štúra.
Budova evanjelického sirotinca bola slávnostne otvorená v máji roku 1913 podľa projektov architekta Dušana Jurkoviča, ktorý zakomponoval budovu sirotinca do stavby niekdajšieho mlyna.
Peniaze na stavbu sirotinca plynuli aj z celoslovenskej zbierky, ktorú podnecovali Pavel a Samuel Zochovci. Sirotinec bol postavený v jednoduchom štýle, od hlavného vchodu viedlo široké schodisko na poschodie, kde boli detské spálne. Roku 1951 prevzal správu budovy Generálny biskupský úrad evanjelickej cirkvi a. v. s bohosloveckou fakultou. Od roku 1964 bol niekdajší sirotinec internátom pre Strednú pedagogickú školu v Modre. Budova sirotinca bola navrátená evanjelickej cirkvi v Modre roku 1993.
Klasicistická budova bývalého evanjelického gymnázia bola postavená roku 1826 na mieste pôvodného gymnázia zo 17. storočia. V rokoch 1839 – 1846 tu pôsobil ako rektor starší brat Ľudovíta Štúra Karol Štúr. Po jeho odchode funkciu rektora gymnázia prevzal spisovateľ Janko Kalinčiak.
Modranské gymnázium bol veľmi vyhľadávané, lebo popri latinčine a nemčine sa študenti učili aj po slovensky. Gymnázium pre nedostatok finančných prostriedkov zaniklo roku 1870. Neskôr slúžila budova gymnázia potrebám základnej a materskej školy, v súčasnosti je takmer nevyužívaná. Na budove sa nachádzajú tri pamätné tabule.
Pôvodný objekt predstavujúci historizmus bol postavený roku 1902 spolu s mikve, rituálnym kúpeľom. Sakrálnu funkciu synagógy po druhej svetovej vojne nahradila výrobňa keramiky, kedy dochádza k jej prestavbe vybudovaním druhého podlažia. V súčasnosti objekt slúži ako súkromný ateliér.
