Bol postavený vedľa nemeckého evanjelického kostola v rokoch 1825-1835 na mieste staršieho kostola pochádzajúceho z roku 1715. Kostol pôvodne nemal vežu, tú pristavali až roku 1866. Z pôvodného kostola sa zachovala kamenná krstiteľnica. Fasády kostola majú neorománsky výraz, nad zvonovými otvormi veže sú situované vežové hodiny.

Postavený bol v rokoch 1873 - 1876 nemeckými kolonistami na mieste pôvodného gotického kostola sv. Barbory zo 14. storočia.

Jeho súčasťou je aj mestská veža, postavená pred rokom 1632, ktorá pôvodne stála pred kostolíkom v blízkosti radnice. V architektonickom výraze kostol sv. Štefana kráľa prezentuje historizmus.

Najstaršia sakrálna pamiatka Modry, ktorej počiatky siahajú do románskeho obdobia v 13. storočí. Kostol prešiel viacerými stavebnými úpravami v 17. a 18. storočí. Interiéru dominuje výzdoba v barokovom slohu, nedávno boli objavené jeho ranogotické nástenné maľby. V pôvodnom opevnení kostola je zabudovaná renesančná zvonica zo 17. storočia.

Kamenná studňa so sochou svätého Floriána z konca 18. storočia bola pôvodne umiestnená na námestí v Modre oproti budovy dnešnej Slovenskej sporiteľne. V súčasnosti je situovaná do parčíka na Námestí slobody pred budovou Gymnázia Karola Štúra v Modre. Svätý Florián je patrónom hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež je ochrancom pred neúrodou a búrkami.

Pôvodný panský mlyn z konca 16. storočia prestaval začiatkom 20. storočia rytier Arthur Polzer na letný lovecký pseudorenesančný kaštieľ s rozsiahlou okrasnou záhradou.

Od roku 1922 v ňom sídlila vinársko-ovocinárska škola a momentálne je kaštieľ majetkom Bratislavského samosprávneho kraja v správe Malokarpatského osvetového strediska.

Povýšením Modry na slobodné kráľovské mesto roku 1607 dosiahla Modra najvyšší stupeň mestskej správy, z čoho vyplynula pre jej mešťanov povinnosť zriadiť reprezentačnú budovu radnice.

O jej postavení nie sú známe bližšie informácie, dá sa však predpokladať, že vznikla rozšírením alebo prebudovaním obytného domu, pričom vznikol komplex renesančnej radnice a ďalších stavieb okolo nádvoria. Najrozsiahlejšia prestavba radnice bola v rokoch 1830-1837 a v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia. V suteréne pivnice sú pôvodné pivnice na víno, ktoré mešťania odovzdávali ako povinnú mestskú daň.

Horná brána predstavuje významnú dominantu historického jadra Modry. Je to jediná zachovaná pôvodná mestská brána postavená v rokoch 1610-1646.

Ako súčasť mestského opevnenia chránila a umožňovala vstup do mesta zo severného predmestia. Klenutý prejazd v prízemí chránila vodná priekopa, padací most a strieľne. Na jej čelnej stene je osadený reliéfny erb Modry s latinským nápisom, úryvkom zo 127. žalmu: „Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia.“ Od roku 1988 je Horná brána v správe Múzea Ľudovíta Štúra.

Začala sa stavať ako strážna veža roku 1574 pri kostole sv. Barbory zo 14. storočia. Bola dominantou Modry a jej ochodza bola využívaná na stráženie i pozorovanie, oznamovali sa z nej požiare a iné živelné pohromy. Mala 4 zvony a roku 1731 dostala prvé vežové hodiny. Veža je vysoká 53 metrov a na ochodzu vedie 150 schodov. Od rokov 1873-1876 je začlenená do kostola sv. Štefana kráľa ako kostolná veža. Dodnes využívané sú vežové hodiny a 6 zvonov.

Začala sa stavať ako strážna veža roku 1574 pri kostole sv. Barbory zo 14. storočia. Bola dominantou Modry a jej ochodza bola využívaná na stráženie i pozorovanie, oznamovali sa z nej požiare a iné živelné pohromy. Mala 4 zvony a roku 1731 dostala prvé vežové hodiny. Veža je vysoká 53 metrov a na ochodzu vedie 150 schodov. Od rokov 1873-1876 je začlenená do kostola sv. Štefana kráľa ako kostolná veža. Dodnes využívané sú vežové hodiny a 6 zvonov.

Mestský fortifikačný systém Modry bol vybudovaný v rokoch 1610-1646 podľa plánu talianskych staviteľov a má charakter renesančného bastiónového opevnenia. Hradby siahajúce do výšky 4-5 metrov majú dĺžku 2300 metrov, čo je asi 70% ich pôvodného rozmeru. Opevnenie mesta sa stavalo podľa línie už existujúcej mestskej zástavby, preto majú hradby nepravidelný tvar. Vstupy do mesta z troch predmestí chránili brány: Dolná, Pezinská a dodnes stojaca Horná brána. Kruhovitá veža, zvaná aj Červená veža, slúži dnes ako Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera a štvorcová Dolná veža je súčasťou hotela Majolika.

Súsošie akademického sochára Miroslava Motošku z roku 1938 sa skladá z komplexu plastík z carrarského mramoru. Dominujúca socha Ľ. Štúra symbolizuje jeho vedúce postavenie v slovenskom národnom hnutí 19. storočia. Bočné súsošie vľavo stvárňujú symbolické postavy slovenských dobrovoľníkov revolúcie rokov 1848/1849, súsošie vpravo pozostáva z postáv Štúrových najbližších generačných druhov: J. M. Hurban, M. M. Hodža a J. Francisci-Rimavský.