Rozsiahle hradisko využívané a dobudované pravdepodobne vo veľkomoravskom období.

Jeho výhodná strategická poloha umožňovala kontrolu komunikácií na vzdialenosť 15-20 km. Hradisko má tvar 115 m dlhej a 105 m širokej podkovy uzavretej valom, ktorý je kombinovaný po celej svojej dĺžke s priekopou. Zámčisko sa skladá z dvoch nádvorí, pri východnom konci valu je prameň, ktorý poskytuje vodu počas väčšej časti roka. Posledný zisťovací prieskum tu vykonalo roku 1999 Archeologické múzeum SNM, ktoré datovalo najmladšiu fázu opevnenia do 13. a začiatku 14. storočia. Zámčisko je dostupné z letoviska Harmónia modrou turistickou značkou alebo z Modry modrou a neskôr žltou turistickou značkou, alebo zo Zochovej chaty červenou a potom modrou turistickou značkou.

Turistická rozhľadňa na Veľkej homoli bola vybudovaná koncom roka 2001 a nachádza sa asi 2,5 hodiny pešej chôdze od centra Modry.

Je vysoká 20 m a ponúka kruhový rozhľad na panorámu Malých Karpát, Považského Inovca, pohoria Tríbeč, Podunajskej nížiny a pri dobrej viditeľnosti aj rakúskych Álp. Veľká homoľa je dostupná po červenej značke od autobusovej zastávky pri Zochovej chate, z Modry po modrej značke a z Pezinka po červenej (alebo neskôr zelenej) turistickej značke. Turistická rozhľadňa bola pre jej nevyhovujúci technický stav demontovaná, v budúcnosti bude na jej mieste postavená nová rozhľadňa.

Tisové skaly sa nachádzajú neďaleko Zochovej chaty pod Veľkou homoľou.

Pozostávajú z troch oddelených častí skalného hrebeňa a roku 1977 boli vyhlásené za chránené územie. Tisové skaly sú prírodnou pamiatkou, významnou ukážkou genézy Malých Karpát. Názov skál bol odvodný od stromu tis, ktorý tu kedysi rástol, dnes je však raritou. Skalný útvar sa nachádza na modrej turistickej značke vedúcej zo Zochovej chaty cez Zámčisko do Harmónie.

Pamätné miesto, kam často chodieval Ľudovít Štúr (politik, spisovateľ, novinár, vodca slovenskej revolúcie v rokoch 1848-1849) počas jeho pôsobenia v Modre v rokoch 1851-1855.

Pôvodný pamätník v tvare lavičky z roku 1956 bol zničený, preto ho roku 1992 nahradil nový, žiaľ, dnes tiež zdevastovaný pomník. K Štúrovej lavičke vedie modro značený turistický chodník z Modry smerom na Veľkú Homoľu (približne 30 minút). Štúrova lavička je častým vychádzkovým miestom Modranov.

V máji roku 2018 bola v lokalite Dolné trávniky uprostred kráľovanských vinohradov slávnostne predstavená pieskovcová socha svätého Urbana, patróna vinohradníkov.

V máji roku 2017 bola v lokalite Noviny uprostred modranských vinohradov slávnostne predstavená pieskovcová socha svätého Urbana, patróna vinohradníkov.

Autorom a realizátorom tejto myšlienky bola rodina MUDr. Jelemenského z Modry.

Cykloturistické odpočívadlo pri Kalvárii v Modre zlepšuje podmienky pre cyklistov v regióne. Jeho unikátnosť spočíva vo funkčnom spojení cyklocesty s oddychovou zónou pre návštevníkov, je výnimočné danou lokalitou a nádherným výhľadom na okolie. Pre cyklistov sú k dispozícii stojany na bicykle a oddychová zóna s lavičkami a hracími prvkami.

V blízkosti rekreačnej oblasti Zochova chata a tunajšieho lyžiarskeho strediska pôsobí Astronomické observatórium Univerzity Komenského, ktoré sa využíva pre potreby astronómie, meteorológie a astrofyziky. Vlastní jeden z najväčších ďalekohľadov na Slovensku a slúži tiež ako seizmologické pracovisko. Observatórium je prístupné po asfaltovej ceste zo Zochovej chaty, resp. po turistickom chodníku smerom na Veľkú Homoľu. Návštevné hodiny: každú nedeľu medzi 14.30 – 16.30 hod., vstup je voľný. Pozorovania oblohy pre verejnosť sa v observatóriu nevykonávajú.

Pamätník v chotárnej časti Modry Šnaudy, kde sa Ľudovít Štúr dňa 22. decembra 1855 nešťastne postrelil. Miesto bolo prvýkrát označené pomníkom v roku 1956 a obnovené bolo roku 1986. Vznikol areál, ktorému dominuje lipa s bielou mramorovou plochou pred pomníkom, na ktorom sa nachádza známy epigram Ľ. Štúra „Bílá snad si byla, když Modrou teď se nazýváš, černou, zdá se mi, než slouti mi ješte budeš.“

Tri modranské oskoruše sú chránené od roku 2003. Tieto vzácne stromy sa týčia na kopci za mestskými hradbami a stoja v súčasnosti na súkromných pozemkoch. Najmenší strom, s obvodom kmeňa 254 cm, s priemerom koruny 12 metrov, má odhadovaný vek 150 rokov. Najväčší strom má obvod kmeňa 503 cm a odhadom viac ako 300 rokov. Patrí k najväčším oskorušiam v Európe.